Zamyslenia

Máme tu Vianoce a vďakabohu, keďže Peťko Pellegrini je náš prezident, tak sú to sviatky POKOJA. Lebo v opačnom prípade, by sme zrejme trávili Vianoce na fronte. Každopádne, šťastné a veselé. Dnes je toho na spomenutie viac, ale nie je to ani šťastné a ani veselé. Tak poďme na to, nech to máme rýchlo za sebou a môžeme ísť buď na punč, alebo o 12:00 na protest pred Úrad Vlády. 

Čo? Aký protest? Veď je 23.decembra, to musíte šíriť nenávisť a liberálno slniečkársku propagandu aj deň pred Vianocami? Nemusíme a ani nechceme, ale odpovedajme protiotázkou – to sa musí Robo chodiť pchať do zadku najväčšiemu vojnovému zločincovi súčasnosti dva dni pred Vianocami? 

Poznáte tú Ezopovu bájku o vtákoch, zvieratách a netopierovi? V skratke, vtáky a suchozemské zvieratá boli vo vojne a netopier sa vždy pridal k tým, ktorí vyhrávali. Nakoniec ho vylúčili z oboch komunít, lebo ho považovali za zradcu a netopier zostal vydedencom. Ponaučenie – zostaň verný svojim priateľom. 

Problém je, že Robert Fico nevie, kto je jeho priateľ. “Politikou na všetky svetové strany” docielil, že ho nikto neberie vážne. Keď potrebujeme Európsku úniu na to, aby tu jeho zbytočné vlády mohli rozkrádať eurofondy, alebo postaviť aspoň tých pár metrov ciest, priateľom je EÚ. Keď mu vyhovuje používať Ukrajinu ako živý štít pred rozťahujúcou sa ideologicky vyprahnutou a upadajúcou Ruskou federáciou, priateľom je Ukrajina. A keď potrebuje nadbiehať slovenským dezorientovaným voličom, tak šup ho do Moskvy sa kláňať Putinovi. Ej, ale bude Andrej Danko nasratý, že ho Robo na tento výlet nezobral. 

Každopádne, Robo tam nešiel vyjednávať o dodávkach plynu. Nakoľko predpokladám, že aj on sám uznal, že medzi Slovenskom a Ruskom je nezanedbateľne veľký štát zvaný Ukrajina a to sa tak skoro nezmení. A teda nie Rusko, ale Ukrajina rozhoduje o tom, či plyn dostaneme, alebo nie. A uznajte – keby ste Ukrajina, no urobili by ste to? Zrejme nie. Osobne radšej budem celý život každú zimu naobliekaný v byte bez kúrenia, ako sa pozerať na premiéra mojej krajiny ako kolaboruje s Putinom. Veď mi je normálne zle od žalúdka len keď to píšem. 

K tomu kolaborantstvu. Robert Fico je frustrovaný politik, ktorému je Slovensko absolútne ukradnuté. Nemá víziu krajiny. Nemá plán. Nemá nápady na zlepšenie, nemá chuť a nemá motiváciu pomôcť Slovensku. Jediné, čo chce, je udržať si moc od ktorej je závislý on a oligarchovia, ktorí ho podporujú – a toto majú so svojim priateľom Putinom spoločné. A ešte to, že radi prezentujú svoju formu – neviem, či ste videli videjko ako premiér Fico pol roka od toho, čo mu krížom-krážom prestrelili brucho klikuje jak Schwarzenegger. Záver si urobte sami. Ale tak možno si chlapci spolu aj zacvičili. 

Poďme preč od Roberta Tisa, pardón, Fica a prejdime k môjmu obľúbenému pajácovi – a tým je Matúš Čakaj Piesok. Inak, ukážkový príklad takej frázy; keď vyrastie z ho*na karafiát. Každopádne, Matúš Lapaj Škriatok má super mesiac. Po výlete na F1 (z našich daní), nákupoch nových stoličiek a mercedesoch na ministerstvo, sa dozvedel, že nie je pravda, že neporušil zákon počas volebného moratória (platená anti-Korčok reklama). Navyše, nechal sa počuť, ako žiadne Allahu-akbar na našich vianočných trhoch nebude, chce naše, slovenské, tradičné Vianoce. A keď už sme pri tých teroristoch – tak rovno k nim prirovnal tých najhroznejších. Lekárov. Áno, správne, lekárov. Tento absolútne zbytočný trkvas a papaláš, ktorý v živote nič nedokázal len TLIACHAŤ a POLARIZOVAŤ spoločnosť na facebooku, si po roku vo funkcii, ktorú absolútne nezvláda, dovolí prirovnať lekárov k teroristom. Už len toto je dostatočný dôvod na štrajk a výpoveď… 

Takže poďme si to zrekapitulovať. Taký odpočet v štýle Spotify wrapped. Prepustenie trestne stíhaného a obžalovaného Kováčika – lebo minister povedal, amnestia pre kamošov cez novelu trestného zákona. Konsolidácia, ktorú zaplatíme my všetci, ale zároveň zvýšenie si platov obídením zákona, ministerstvo športu za 100 miliónov len aby Dankovi zavreli hubu a 20 miliónov na štadión v Šamoríne. Ďalej, papalášizmus pri zrazení semafóru, výletoch na formulu, či futbal. Ničenie prírody a absolútne systematická likvidácia kultúry, kde nikto, ale naozaj nikto už Šimkovičovú a jej nohsledov nerešpektuje. Školstvo nie je priorita, Drucker robí to, čo vždy a teda tvári sa, že neexistuje. Zdravotníctvo nie je premiérska téma, ten je v konflikte záujmov – atentát je tuším argument na všetko. Šťuka na ministerstve zahraničných vecí je akurát tak sardinka plávajúca hore bruchom, ktorá je ešte aj pribrzdená. S ústavou si vytierajú zadok, no a čo, že nemáme predsedu parlamentu. A do toho všetkého sú ešte ožratí v robote. 

Aspoň, že máme prezidenta, ktorý vládu pokarhá a zatlačí na ňu. Hahahahahhaha. Skoro. Náš mucko v prezidentskom paláci si myslí, že podpisuje pohľadnice alebo listy Ježiskovi a nie zákony. Lebo podpíše všetko. Ako taká podržatška. Peťko Pellegrini, ktorý sám povedal, že treba ešte makať a nie sa odpratať na reprezentatívnu funkciu namiesto toho, aby sa zastal občanov, namiesto toho, aby povedal, že vážení, toto už je trochu moc, namiesto toho, aby prišiel do parlamentu a povedal tým diletantom, že chlapi chápem, že sme kamoši ale aspoň nejaké hranice rešpektujte, robí viete čo? FOTÍ SA S KAPROM. A píše listy Ježiškovi. Absolútne odstrihnutý od reality. Vyprahnutý  prázdny pekný obal s jamkami v lícach, ale pod povrchom vágne nič. Celý život bez názoru, akejkoľvek integrity, hodnôt, či morálneho kompasu. Oportunistický šašo. A s týmto, dámy a páni, sa môžete stať na Slovensku prezidentom. A kde je ten POKOJ? Veď to bol jeho sľub občanom. Lacnejšie potraviny? Mosty? Dialnice? Niekoho ešte prekvapuje, že smerácke dieťa nehovorilo pravdu? 

Nezúfajme. Tak, ako nová hymna “je pre úplne inú skupinu ľudí” ako sme my, tak aj vláda týchto “päťkárov” zastupuje úplne inú skupinu ľudí. A verím, že raz budeme na našu vládu hrdí. Ak teda všetci nehodíme flintu do žita a neodídeme z tejto krajiny. 

Šťastné a veselé.