Zamyslenia

Pamätáte, keď bolo Slovensko označované za “Tatranského tigra”? Bolo to počas Dzurindových vlád, kedy naprávali všetky škody po mečiarizme. Mali sme rekordný ekonomický rast, zaviedli sa kľúčové ekonomické reformy, prilákali sa zahraničné investície, neskôr sa prijalo euro a konečne sme životnou úrovňou konvergovali k západu (keďže socializmus napáchal svoje škody). 

V súčasnosti, po takmer 20 rokoch prežívania a dožívania z týchto reforiem, vidíme opak. Absolútnu dekadenciu, krízu inteligencie a zdravého rozumu. Akákoľvek kompetentnosť sa v dnešných časoch na Slovensku neodpúšťa. Akákoľvek odbornosť je kritizovaná, zosmiešňovaná a udupávaná. Akákoľvek kritika tohto prízemného, grobianskeho amaterizmu, ktorý práve zažívame, je nová verzia útoku na úspešné predsedníctvo (niekdajšia Ficova uno-reverse karta argumentujúca jeho neúspechy). Teraz je tou kartou atentát, či “nenávisť”. 

Ale aby som len nehovoril v opisoch a uviedol konkrétne príklady, ktoré ma veľmi trápia; tak sa tu na pár riadkoch posťažujem, ako systematicky a cielene podporujeme podpriemernosť a hlúposť. 

Počas Covidu sa našli odborníci spoza krčmového stola a borovičky, ktorí mali celkom jasný, presný a erudovaný názor na to, ako to celé je. Spochybňovali lekárov a spochybňovali vedcov. Banda, ktorá v živote nič nedokázala a na strednej škole pravdepodobne mali problém prejsť ročníkom. A potom vyšleme nejakého Kotlára, ortopéda, ktorý si náramne uveril, že prešetrí pandémiu hračkárskym mikroskopom, na rokovanie WHO. Nemocnice nám plesnivejú a chátrajú, lekári štrajkujú a pacienti sa vzdelávajú na Modrom koníkovi. Zatiaľ čo Česi majú všetkými zdravotníckymi indexmi zdravotníctvo hodnotené rekordne dobre, čomu prispievajú aj naši lekári a lekárky – a ja sa im nečudujem. 

A ideme ďalej, prejdeme k financiám. Guvernér národnej banky je expert na slovo vzatý – ak sa hodnotí to, ako čo najrýchlejšie zarobiť za čo najmenej roboty. Raz dva tri, šup šup šup, a mám domček (rozumej vilu) na Francúzskej riviére. Hneď vedľa Počiatka. Ani neviem ako. A som tak trošku trestne stíhaný, ale na pojednávanie neprídem. Mňa by len zaujímalo, kde po tomto berie tento človek tú silu, odvahu, drzosť a sebavedomie sa pozrieť na svojich podriadených v NBS. Človek, čo ani nevie čítať a interpretovať grafy, tvrdiac, že priemerná jednotková cena plynu na Slovensku medzi rokmi 2007 a 2008 klesla zo 45 centov na 5 centov – isto si na to pamätáte.

A čo taký Lacko Kamenický, ktorý pripravil takú prehľadnú konsolidáciu verejných financií, že je to sen všetkých účtovníkov. Ale však čo, to nie je problém podpriemerných – veď jednotkári vždy zachraňujú zadky päťkárom nie? 

Alebo exminister financí Igor Matovič, ktorý je kompetentný možno tak na to, aby dostával dávky v nezamestnanosti. Len si to zoberte – minister financií, ktorému financie spravuje Pavlínka tým, že mu “nabije do kasičky”. 

A najnovšie tu máme škandál jak sviňa. Hacknutý katastrálny úrad. Žiaľ, väčšina ľudí si neuvedomuje dopad tohto celého. To, že katastrálne dáta pravdepodobne neboli automaticky zálohované. To, že sa niektoré údaje s veľkou pravdepodobnosťou stratia. To, že banky nemôžu momentálne dávať hypotéky. Ja sa pýtam – môže aj za toto Šimečka, Denník N, SME, Aktuality a Európska únia? Prekvapuje niekoho, že kybernetická bezpečnosť štátu je asi tak smiešna, ako bábkoherečka, či lekár ako minister(ka) informatizácie? A čo na to Matúš Vzdychaj Kvietok? Dáva od svojej kompetencie ruky preč, lebo šikanovanie stredoškolákov alebo papalášizmus je predsa väčšia sranda?

A môžeme pokračovať. Zákon o zdravotných poisťovniach tak spackaný, že v druhej štvrtine 21.storočia si musím chodiť po recepty do ambulancie. Minister Takáč, ktorý ide nakupovať lacné potraviny a nevie ani správne sčítať položky odfotené na účte, keď ich dáva na facebook. Minister životného prostredia, ktorý nominuje pytliaka ako šéfa TANAPu a odsúhlasí odstrel vlkov. Ministerka kultúry, ktorá je chúďatko tak mimo, že jediné, čo vie, je zo závisti, hnevu a komplexov odvolávať kompetentných ľudí. A teda zamestnávať kamarátky a kamarátov, ktorých najväčšia kvalita je, že vedia čítať a písať (možno). Jej tajomník, ktorý verí, že Zem je plochá a že mimozemšťania medzi nami nás plánujú ovládnuť. Oskar Rózsa, ktorý urobí 84950 verzií hymny, a keď ich odborníci, ktorí vyučujú kompozíciu na vysokých školách skritizujú, tak im odkáže, že ich treba navštíviť nožnicami na plech. Exministerka zdravotníctva, ktorá si zobere do rúk predčasne narodené dieťa ovešaná šperkami jak Šeherezáda. Alebo Andrej Danko, ktorého najväčší profesný úspech je byť triezvy a povedať štyri súvislé vety. A celé to živí banda podpriemerných exotov v parlamente, ktorí jediné, čo dokážu, je stláčať tlačítko podľa toho, ako im Žiga (mimochodom čuduj sa svete, tiež trestne stíhaný) ukáže.  

Jedným slovom – babráci. Dvomi slovami – nekompetentní babráci. Naozaj verím tomu, že toľko nenávidení stredoškoláci (po tom, čo si pohnevali prostitútky z Jednoty dôchodcov) by túto krajinu riadili niekoľkonásobne lepšie ako títo diletanti. 

A prečo to tak je? Prečo na Slovensku vládnu podpriemerní? Pretože aj my sme podpriemerná krajina a treba si to, žiaľ, priznať. A naša podpriemernosť vychádza (aj) z týchto troch dôvodov: 

Prvým dôvodom je nekvalitné školstvo, kde roky zaostávame za vyspelými krajinami v akomkoľvek meraní a nikoho v žiadnej vláde to nejak extra nevyrušuje. Má to zrejme ďaleko od premiérskej témy, pritom by to spolu so zdravotníctvom a rekvalifikáciou kvôli budúcej strate pracovných miest mala byť hlavná téma. Hold, ale veď nevadí, že žiaci nevedia kriticky myslieť, diskutovať, narábať s financiami alebo, že nemajú digitálnu, či čitateľskú gramotnosť. Hlavne, že vedia, čo je podmet a prísudok (a veru že vedia, veď sa to učí pre istotu hneď niekoľkokrát) a že perfektne vedia, čo sú tyčinky a čapíky. A nedávne dejiny ich učiť tiež nemusíme, radšej venujme celý jeden ročník praveku – veď mentalnou výbavou sa ajtak ako krajina čoraz viac blížime k tým praľuďom. 

Druhým dôvodom je typické slovenské malomeštianstvo. Pohŕdanie inteligenciou, zakorenené ešte z čias pred Prvou republikou a vykvitnuté počas komunizmu. Už som to raz písal, ako bol náš prvý prezident T.G.Masaryk zhrozený zo slovenskej inteligencie v Martine, keď zistil, že väčšina z nich sú rusofili a slovenské ulice v centre vzdelanosti a kultúry smrdia močom. Nechcem si predstaviť, ako zhrozený by bol teraz, keby ho v miestnej krčme Machala presviedča o plochej Zemi, zatiaľ čo vedľa sediaci Mazurek by hajloval. Ono, závisť bola v Slovákoch odjakživa. A preto vám toľkí budú hovoriť, ako za socializmu bolo lepšie – pretože každý sa mal rovnako zle. Nič nerobíš a dostaneš rovnako, ako pracovitý sused, to je aké super! Potom prišiel hnusný kapitalizmus a zrazu každý zarábal podľa vlastnej šikovnosti, fujky! 

Tretím dôvodom je systematická podpora podpriemernosti a úbohosti zo strany (nie len) politikov. Na sociálnych sieťach velebíme hulvátov, výkvet národa vychádzajúci z Farmy a podobných hlúposti, zvyšujeme dosah absolútne irelevantným ľuďom. Nič nehovoriacich influencerov živíme v tom, aby zverejňovali svoj názor na veci, ktorým vôbec nerozumejú (fun fact: nemusíte mať na všetko názor). Vyberáme si chybné, zlé a nemorálne vzory, ktoré nám pretvárajú mienku a názory. Konšpirácie, hoaxy a ľahko vyvrátiteľné nepravdy nazývame “iným názorom”. A hejtom, vyhrážkami a vulgárnosťou sa odvďačíme každému, kto tu naozaj chce urobiť nejakú pozitívnu zmenu. 

A teraz si to predstavte. Padáte do hlbokej jamy, voľným pádom. Cítite, ako sa pomaly ochladzuje, ako mizne aj posledné svetlo. Padli ste na úplne dno, do priepasti, no nejakým zázrakom ste pád prežili. Vyberiete sa teda hlboko za zábleskom svetla a nájdete malý priestor, takú jaskyňu. Horia tam fakle, na stenách sú jaskynné maľby. Usmieva sa na vás Matovič, Mazurek, Danko, Kotlár, Kamenický, Machala, Takáč, Huliak a podobná elita národa. “Usmívají se. Prznitelé se usmívají navzdory své podprůměrnosti…” (Kodet, Pelíšky) pretože tam to dotiahli. Sprznili našu krajinu na absolútne dno, ktoré verím, že počas toho, ako som písal tento blog, ešte niekoľkokrát prerazili. 

Tak si držme palce.